Nie si omyl!

„Som omyl?“ Túto hlúpu otázku som pred určitým časom kládla Bohu a sebe samej. Ležala som na gauči a zvíjala sa od plaču. Nechápala som. Ničomu. Vysmiate pozitívne žieňa plné energie zmizlo a na povrch sa začalo škriabať zranené dievčatko z minulosti, ktoré si myslelo, že jeho existencia nemá zmysel.

Dievčatko, o ktorom väčšina ľudí nič nevie. Dievčatko, na ktoré som pomaly zabudla aj ja. Dievčatko, ktoré už neexistuje, ale predsa bolo súčasťou mojej identity a vždy mi bude pripomínať, že môj obyčajný život je plný malých veľkých zázrakov. Keď sa naň spätne pozriem, častokrát ma úplne zaplaví bázeň nad tým, ako veľmi sa zmenil a moje srdiečko kričí Bohu: „Ďakujem Ti, Ocko!“

Hmmm... Chcela by som povedať veľa vecí. Veľa situácii a drobných postrehov, ktoré pre mňa znamenali celý svet, vďaka ktorým som rástla a učila sa svojej hodnote.

Ale na dnes stačí toto.. Možno to vôbec nepotrebuješ alebo nechceš počuť. Ale predsa to tebe a aj sebe chcem povedať..

* Nie si na tomto svete omylom. Nie si chybou, ktorú treba napraviť. Bez teba by bolo tvoje miesto na tomto svete prázdne. Tvoj život má zmysel. Tvoje vnímanie sveta má zmysel. Tvoje nedokonalosti majú zmysel. Tvoj hlúpy smiech má zmysel. Tvoj zvláštny zmysel pre humor má zmysel. Tvoja chuť do jedla má zmysel. Tvoje divoké sny majú zmysel. Tvoja snaha má zmysel. Tvoja osobnosť má zmysel..

Nevymenovávam teraz sériu prirovnaní, aby to znelo poetickejšie. Tieto veci sú pravdou. Ak túto pravdu neprijmeš do srdca, nenájdeš v ňom pokoj.

Pretože aby si mohol/ mohla skutočne plniť to, načo si tu, aby si mohol/ mohla naozaj milovať svoj život a ľudí okolo seba.. musíš najprv milovať sám seba/ sama seba.

Ak ti to ešte nikto nepovedal, tak ja ti to hovorím. Nie si omyl!

Buď, kým naozaj si. Nehraj niečo na seba či ostatných, vôbec to nepotrebuješ. Len tak strácaš svoj drahocenný čas. Váž si svoju hodnotu. Lebo ak si ju nebudeš vážiť ty sám/a, kto si ju potom bude vážiť? Ľudia mnohokrát nevidia to , čo sa skrýva v tvojom vnútri. Nevidia všetok tvoj potenciál, nevidia tvoje jazvy a dôvody, prečo sa správaš tak, ako sa správaš. Nevidia veľké i drobné radosti a bolesti, nevidia tvoju snahu niečo zmeniť, nerozumejú veciam, ktoré robíš. Jasné. Veď ani nemôžu. Nie sú tebou.

My ľudia sme skvelí, tak jedineční. Každý z nás je iný. Inak vyzerá, inak rozmýšľa.

Na to sme boli stvorení: aby sme obohatili tento svet kúskom svojho Ja.

Nie aby sme zapadali do sérii kópii, ako sa o to tak často snažíme. Umelo sme si vytvorili ideály krásy, miery úspešného života a myslíme si, že ak ich budeme spĺňať, budeme skutočne krásni/ úspešní/ šťastní. Ale je to len klamná predstava, ilúzia.

Neporovnávaj sa s ostatným. Ty nie si „ostatní“, ty si ty! A tak to má byť. Buď vďačný/vďačná za to, kým si teraz a bojuj za to, kým sa chceš stať zajtra. Ale nikdy nezabúdaj, že stačíš.

Neboj sa začínať so sebou stále odznova. Nie je to ľahké a nikdy nebude. Ale má to zmysel. Bol by to totiž veľmi smutný život, ak by to tak nebolo. No je len na tebe, či sa tomu rozhodneš veriť. *

Tak, na dnes teda toľko..

Vďaka, že si!