Láska, ktorá zmenila môj svet

On. Láska, ktorá zmenila môj svet. Láska, ktorá zasahuje srdce.  Ktorá preniká všetko, čím si. Pri ktorej sa už nič iné nezdá dôležité. Láska, ktorá prúdi každým lúčom tvojej existencie. Ktorá ti ukazuje cestu a osvetľuje tmavé chvíľky. Ktorá je odpoveďou na všetky otázky.

Do môjho života prišla celkom nečakane. Hoci bola prítomná po celý čas, nemala som dostatočne otvorené srdce na to, aby som ju naplno cítila. Jednoduché svedectvo mi otvorilo cestu k novému životu. Lúče lásky Toho, ktorý ma stvoril, zaliali moje srdce a začali búrať múry, ktoré ho obkolesovali. Povedal mi pravdu o tom, kto som. O tom, ako veľmi ma miluje a aká vzácna som v Jeho očiach. Prekonali sme toho spolu veľa. Veľa okamihov, ktoré prenikali moje vnútro. Veľa rozhodnutí, ktoré menili smer života. Veľa plaču, ktorý obmýval dušu. Bolesť, padanie i vstávanie. Slnečné svetlo. Zaľúbila som sa Doňho. Stal sa Cieľom mojej cesty. 

Pretože keď je tvoje srdce doma, už nikdy nechce odísť. Nedokážeš slovami vysvetliť prečo. Vieš len, že to je to, čo naozaj chceš. To, čo kŕmi tvoju dušu a dáva ti možnosť slobode dýchať. Skutočná láska.

Občas prídu krízy. Vtedy zrazu už ani nevieš, v čo veríš. Padajú múry a nové obzory vyzerajú dôveryhodnejšie ako tie staré. Cítiš prázdno a bolesť. Vernosť? Nechceš sa pustiť. Miluješ celým srdcom. Chceš ostať, ale nie si si tým istá(ý). Rozanalyzuješ celú situáciu, každý kúsoček problému a predsa sa nedokážeš pohnúť. Máš pocit, že padáš. Pomaly, ale isto. Kričíš: "Drž ma! Prosím! Ľúbim Ťa! Nechcem Ťa stratiť. Nikdy nechcem odísť z Tvojho domu. Len ja už neviem čo je Pravda. Zachráň ma Láska, prosím Ťa.. Veľmi, veľmi Ťa ľúbim. Ty si môj zmysel, Ty si moja cesta. Nechcem Ti byť neverná. Dôverujem Ti. Veď ma.."

Presne to kričalo moje srdce pred určitým časom. Bolí to, keď strácaš pôdu pod nohami a máš pocit, že ničomu nerozumieš. No Pán svojich verných chráni. Trpezlivo čakal, kým prídem domov. Kým si spomeniem kam patrím. Kým sa vrátim k základu. K Otcovi, ktorý zmenil moje vnútro, moje zranenia premenil a zacelil. Môjmu životu dal zmysel a môjmu srdcu radosť. Čakal, kým sa obzriem a pripomeniem si kým som a kým som sa stala. Kým sa vrátim do domu svojho Otca.

Kladiem si otázku: som vôbec pripravená svedčiť o Jeho láske? Som taká slabá, tak často padám. Často mám pocit, že nestačím. Ak sa tak tiež občas cítiš, vieš, čo nám na to hovorí Ocko? Že naše nedostatky sú Jeho príležitosťami. Že koho povolal, toho aj ospravedlnil. Neboj sa. Dôveruj a kráčaj.

Keď odchádzam z domu na dlhšiu dobu, tatík mi zvykne hovoriť: ,,Nezabudni, kým si“. Podobne aj tebe aj mne, náš Nebeský Ocko každé ráno, v každej búrke a neistote šepká:

,,Nezabudni, kým si. Dieťa Kráľa.“