#pieceofmyheart

Na ceste do stredu srdca stretneš seba. Bez hluku a prachu. Krištáľovú s drobnými škrabancami. Plnú života a odvahy ísť ďalej. Stretneš na nej všetky svoje zlomené kúsky. Všetky momenty, ktoré formovali tvoju osobnosť. Svet zanecháva stopy, mení. Láme. A ty nie si výnimkou, princezná.

Ale to je život. Miluj ho so všetkým, čo ti prináša. Nauč sa premeniť bolesť na múdrosť a silu a kráčaj ďalej za svojim cieľom. Nikdy neprestaň bojovať za veci, ktorým veríš. Aj keď toho musíš veľa obetovať.

Naopak. Skáč, riskuj, miluj, ži. Uč sa žiť. Uč sa pochopiť to neskutočné tajomstvo, ktorým je život. Nesnaž sa uhasiť slobodu a divokosť, ktorá je v tebe. Boh ti ju nedal zo srandy, lebo nemal čo robiť. Nájdi spôsob ako ju usmerniť a využiť.

Nezabúdaj ďakovať za milosti každodenného života. Lebo zázraky a plnosť života, ktorú čakáš, neprídu častokrát ako blesk z jasného neba. Prídu ako ranná káva s ľuďmi, ktorých ľúbiš, ako úsmev v ťažkej situácii, ako kvačka v to do liste. Niekedy ich nevidíme, pretože sme zaslepení vlastnou predstavou o dokonalom živote. Stačí otvoriť oči.

Aach zlato, život je zrazu omnoho reálnejší ako bol niekedy. Zrazu si dospela. Veci už nie sú ukryté v ružovej bublinke. Horizont sa znova zmenil. Učíš sa milovať inak.

Ľahko sa hovorí, ťažko sa žije. Častokrát neovplyvníš to, či ťa prostredie zmení alebo nie. Jasné, že ťa zmení. Všetko na teba vplýva a nejakým spôsobom ťa mení. Preto nezabúdaj na to, kým si, ale ani na to, že si iba človek. Že v tvojej kompetencii nie je žiť dokonalý život. Veľakrát spadneš, urobíš veľa hlúpostí.

Ale o tom to asi je. Ak nespadneš, nemôžeš ani vstať. A rásť. Aspoň si to teda myslím.

Ďakujem ti, Ocko. Za všetko. Naozaj za všetko.